Čo je veterinárna výživa?
V princípe ide o dodanie správnych živín v správnych pomeroch do organizmu, aby fungoval dobre a neboli tam výkyvy. Každý organizmus má svoju fyziológiu a patofyziológiu a prebiehajú v ňom biochemické procesy, ako napr. Krebsov cyklus. Ten má vo výžive veľmi zásadnú rolu. Odborníci veterinárnej výživy robia štúdie a výskumy, kde sa venujú hlavne tomu, čo je pre každú kategóriu zvierat dôležité. Ide hlavne o vek, plemeno, pohlavie a niektoré ochorenia tak, aby boli pokryté všetky nároky na organizmus a aby všetky pochody v organizme boli vybalancované.
Mýtus č.1 - Pes vznikol z vlka, preto by mal byť kŕmený ako vlk.
Prvá časť tvrdenia je správna. Pes skutočne vznikol z vlka sivého. Ale evolučne sa zmenilo mnoho vecí. Keď sa predok psa domáceho začal približovať k ľuďom, začal jesť zbytky, ktoré boli v okolí ľudských obydlí. Počas domestifikácie sa pred 15 až 30 tisíc rokmi začali rozvíjať morfologické zmeny a domestikovaný vlk sa začal meniť (diferenciácia rôznych plemien). No začali sa diferencovať aj fyziológia trávenia a mikrobiom. Robili sa štúdie, ktoré porovnávali mikrobiom a tráviace procesy u vlka sivého a psa domáceho. Tieto štúdie preukázali veľké rozdiely, ktoré všeobecne ukázali, že už fyziológia trávenia a mikrobiom nemajú nič spoločné s vlkom sivým. Mohli by sme polemizovať a prižmúriť oči jedine u dvoch plemien a to je československý vlčiak a saarloos. Všetky ostatné plemená už s vlkom nemajú nič spoločné a už vôbec nie trávenie. Vlk sivý mal obdobia hojnosti (dokázal pri jednom kŕmení zožrať až 20 % svojej hmotnosti) a potom mal obdobie fastingu (hladovanie). Dnešný pes je kŕmený niekoľkokrát denne, nemá dostatočnú fyzickú aktivitu a nie je prispôsobený na trávenie často vysokoproteínovej stravy. Toto prirovnanie je už také vzdialené akoby sme chceli porovnávať ľudí a opice.
Mýtus č. 2 - Surové mäso neobsahuje nebezpečné baktérie a ak by aj áno, mrazením sa baktérie zabijú.
To vôbec nie je pravda. Keďže práca veterinára sa dotýka aj bezpečnosti potravín, máme vedomosti o tom, že existujú tzv. „povolené limity baktérií na surovom mäse“, ktoré je určené na ľudský konzum. Samozrejme, nemali by tieto potraviny obsahovať druhy nebezpečných baktérií. No u ľudí sa vždy počíta s faktom, že sa takéto potraviny budú tepelne upravovať. Momentálny trend kŕmenia psov surovým mäsom zvýšil výskyt bakteriálnych ochorení pochádzajúcich zo surového mäsa u ľudí (apeluje na to aj WHO- svetová zdravotnícka organizácia a WSAVA – svetová veterinárna organizácia). Je potrebné si uvedomiť, že styk so surovým mäsom je rizikový hlavne pre malé deti a imunosuprimovaných ľudí. Najzávažnejšia je napr. Campylobakterióza, ktorej výskyt sa v posledných rokoch zvyšuje. Nahráva tomu aj fakt, že mäso pre výživu psov nie je až tak kontrolované. Štúdie preukázali, že až viac ako 70 % BARFového mäsa prekračuje limity baktérií a takmer 60 % obsahovalo niektorý z typov rezistentných baktérií. Mrazením sa baktérie len inaktivujú a po rozmrazení sa dokážu množiť rovnako ako predtým.
Mýtus č. 3 – Pes by mal jesť vysokobielkovinovú stravu a žiadne obilniny.
Vo výžive psov je toto jeden z najsilnejších mýtov a všetko sa to točí okolo toho vlka. V tomto neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože vo výžive psov máme veľa premenných. Iné nároky na bielkoviny bude mať šteniatko, iné gravidná sučka, iné 12-ročný pes s kardiologickým problémom a iné pracovný či výstavný pes. Vo všetkých výukových a pracovných materiáloch sú stanovené minimálne hodnoty proteínu, ktoré pokrývajú nároky organizmu. Momentálny trend komerčného krmiva, ktoré je na trhu, výrazne prevyšuje minimálne hodnoty, takže sa nemusíme báť, že by sme svoje zviera uviedli do deficitu. Naopak, problémom je skôr zbytočné prekrmovanie vysokoproteínovou stravou. Vhodné hodnoty proteínu sú vo všeobecnosti niekde medzi 18-25 %. Krmivá na pultoch predajní dosahujú často aj 35-40 %. Kŕmenie takého krmiva pôsobí na psa skôr zaťažujúco. Často takýto vysoký obsah proteínu dnešný typický pes – „gaučový povaľač“ nepotrebuje. Spúšťa sa produkcia tráviacich štiav, zvieratá trpia refluxom alebo chronickými hnačkami a zvracaním. Pri takýchto zdravotných problémoch siahnu majitelia po BARFe a tvrdia, že sa ich pes napravil a už nemá tieto zdravotné problémy. Myslia si, že je to práve tým, že kŕmia vysokoproteínovou stravou. Ale opak je pravdou. Surové mäso obsahuje 25 % proteínu a menej (podľa druhu mäsa), takže paradoxne sa trávenie týchto zvierat upraví práve preto, lebo majiteľ siahol po nižšej hladine proteínu. Takže nie je nutné sa obávať a siahnuť práve po nižšom obsahu proteínu v granuliach (pokiaľ nemáte pracovného alebo športového psa). Rovnako sa nebáť aj vyššieho obsahu sacharidov a škrobu. Pretože práve škrob tlmí produkciu tráviacich štiav a žalúdok ukľudňuje (z toho pramení, že psovi sa varí ryža, ak má problémy s trávením).
Mýtus č. 4 - Najlepšie je kŕmenie bezobilninovou (grain free dietou).
To je tiež veľký mýtus, ktorý sa dokonca ukazuje ako nebezpečný. Prebieha štúdia, ktorá preukazuje vplyv bezobilninovej diéty na srdcový sval a môže byť potenciálnym spúšťačom dilatačnej kardiomyopatie u psov. Samozrejme, obilniny sú v grain free verziách zamieňané za strukoviny, ktoré sú rastlinným zdrojom proteínu. Ako sme písali vyššie, týmto spôsobom dochádza k zbytočnému navyšovaniu proteínu v krmive, čo má opäť za následok viacero zdravotných problémov u psov, ktorí takýto vysoký proteín nevedia využiť. Podoba marketingu bezobilninových – grain free produktov nadobúda podobu strachového marketingu. Nerozumiem, prečo sa z obilnín stal taký strašiak. Pritom najväčšie množstvo alergií vzniká kvôli živočíšnému proteínu, nie z lepku. Dokonca štúdie ukazujú, že pes nemá problém so spracovaním až 50 % sacharidového krmiva. Škrob a glykogén sú najrýchlejšími zdrojmi energie pre psa. Ak tento zdroj pes nemá, musí si energiu vytvárať z tuku a bielkovín, čo omnoho viac zaťažuje organizmus.
Mýtus č. 5 - Ak je na prvých miestach v zložení obilnina, je kŕmenie nekvalitné. Najkvalitnejšie je, ak je na prvej priečke mäso.
V tomto zohráva úlohu európska legislatíva. Tá ukladá za povinnosť zoradiť suroviny podľa hmotnosti. Ak máme na prvom mieste kukuricu a až potom napríklad mäsovú múčku, vôbec nemusí ísť o nekvalitné krmivo. Práve naopak. Ak máme na prvom mieste napríklad hovädzie „čerstvé“ mäso, je dôležité si uvedomiť, že 1 kg mäsa bude po spracovaní zbavené veľkého množstva vody, ktorá tvorí najväčší podiel hmotnosti mäsa. Výsledkom je, že proteín v sušine klesne ešte na nižšie priečky ako pri granuliach, kde je v zložení mäsová múčka. Ak sa pridáva do granulí takáto koncentrovaná mäsová múčka, tá už je sušená a hmotnostne jej musíme do granulí pridať menej ako napríklad obilnín, pretože by takéto krmivo výrazne prevyšovalo potrebu proteínu. Zároveň máloktorý výrobca, ktorý vyrába krmivo, dokáže garantovať prítomnosť všetkých esenciálnych (dôležitých) aminokyselín, ak vyrába z mäsa. Všetci si myslia, že legislatívny pojem „mäso“ rovná sa svalovina. No nie je tomu tak. Za mäso sa v legislatíve považujú aj vnútornosti, väzivá a šľachy, ktoré majú nutrične horšie zloženie ako svalovina, no spadajú pod jednotný názov „mäso“. Výrobca, ktorý vyrába granule z mäsovej múčky, vie laboratórne deklarovať aké zloženie aminokyselín má jeho múčka a aké množstvá proteínov obsahuje. Ja veľmi rada uvádzam ako príklad sušený proteín pri cvičení. Nie je dôležité, z koľkých litrov mlieka alebo srvátky bol vyrobený, ale aké má nutričné hodnoty aminokyselín a doplnkových makro a mikro živín.
Ak máš záujem sa dozvedieť viac detailov, vypočuj si náš podcast Veterina Inak – diel 37 „konečne o jedle“ Podcast je dostupný zdarma na všetkých podcastových platformách ( Spotify, Apple podcast a i. )
